Existujú lásky na prvý pohľad, na prvé nadýchnutie sa jej vône, na prvý dotyk, z ktorého Vás zamrazí. Existujú lásky, ktoré vznikli zo slov, ktoré Vám niekto neústavne opakoval, až ste im uveril. Existuje láska, ktorá vznikla z prostého „chcela by som Ťa teraz objať“. Existujú lásky, ktoré nikdy nemali nádej sa nimi stať.
Ležali sme oproti sebe v posteli. Každý na svojej strane hranice. Každý pod svojou vlastnou perinou. So svojimi vlastnými myšlienkami, o ktoré sme sa nechceli podeliť.
Pozerala som sa na Teba a bolo to ako láska na prvý pohľad. Náhle. Nepredvídateľné. Emotívne. Bez možnosti uniknúť, bez možnosti sa tomu postaviť.
„Kedy?“ - A v tej otázke bolo zrazu toľko irónie, že sa to snáď nedalo prehliadnuť.
Pozerala som sa na Teba, ako tam chrlíš odpovede, z ktorých by som vlastne mala byť šťastná. Odpovede, ktoré som chcela počuť. Pozerala som sa na Teba a nebolo možné tomu uniknúť. Ako náhle precítenie božskej prozreteľnosti. Pozerala som sa na Teba a Tvoj pohľad sa odo mňa odvrátil. Strop nad Tebou bol predsa zaujímavejší. Nešlo to zastaviť, žiadna sila na svete by tú mokrú kvapku nezatlačila späť. Bolo mi trápne, že to nedokážem, bolo mi trápne, že odo mňa odvraciaš oči. Že Ťa moja reakcia neprivádza do rozpakov.
Po sexe aj po slzách mi vždy dobre padne cigareta. Vstala som, Tvoj pohľad bol stále zaujatý stropom nad Tebou. A tak som šla. Potrebovala som zmeniť priestor, rozloženie síl. Chcela som počuť otvárajúce sa dvere za mnou, dotyk Tvojich teplých rúk, ktoré by mi miesto Teba vraveli ako ma ľúbiš. Otvorila som okno do tmy, zapálila si a vdychovala dym, ktorý mi mal prinavrátiť rovnováhu. Všade bola tma. V pár oknách sa odohrával každodenný príbeh. Aké by to bolo, už sa nevrátiť do tej izby? Aké by to bolo preliezť okenný rám a nechať sa unášať tmou, nechať vietor osušiť slzy, na ktoré sa nechceš pozerať. Sebaľútosť mi nikdy dlho nevydržala, rovnako ako nechuť k ničomu konečnému.
Myslím, že prvýkrát v živote mi whisky nebola tak odporná. Asi ma konečne dostihla dospelosť.
Komentáre