V Zátiší
Bozkávala si ma do dlaní V Zátiší,
bola streda niečo pred polnocou,
viem to celkom presne.
Chvel som sa januárovou zimou
zachádzajúcou do kostí a
váhou Tvojich slov.
Bozkávala si ma do dlaní
a vravela, aké sú úžasné:
"Pretože sa dotýkajú samých krásnych vecí,
a chytáš nimi chlieb..."
A ja dodávam, to preto, lebo sa
dotýkajú Teba.
S osmim odbitím polnoci som
si položil hlavu na Tvoje ramená,
niekde medzi tým,
to všetko...
Komentáre