DP_H

Zodpovedne  prehlasujem, že pri písaní tohto článku som nebol pri plnom vedomí, o svedomí ani nehovoriac, zároveň som si nie celkom istý možnými následkami a zriekam sa akejkoľvek zodpovednosti zaň. Ak  si to budú vyžadovať okolnosti, všetko popriem, zamlčím a vykrútim sa z čoho sa len bude dať.

Spoznal som jednu ženu. A to je vždy dobrý predpoklad na poviedku. /lož č. 1./ A sľúbil som jej niečo, čo sa na prvý pohľad javilo ako bezproblémové, na druhý už však pomenej. Nie, že by si to nejako vynucovala, /lož č. 2./ to ja som podozrivo rýchlo súhlasil.

Spoznali sme sa v bare, teda ja som ju tam uvidel, ona len prechádzala ďalej. Prihovoril som sa jej. Odpálkovala ma. Čo bol výborný predpoklad pre základ dlhotrvajúceho vzťahu.

A potom sa niečo stalo.

Bolo to zvláštne.

Odporučila mi knihu, ktorá predo mnou ležala na stole. Okey, keby mi odporučila knihu, ktorú by predo mnou VIDELA ležať na stole, bolo by to tiež zvláštne, ale to by bol článok o niečom úplne, ale úplne inom. Každopádne mi odporučila knihu, ktorú ona nevidela. Aby to bolo jasné všetkým rýpavým ľudom a puntičkárom, ktorý by toto náhodou čítali. Teda srdce už mám na mieste.

A na prvej strane spomínanej knihy stálo:

Ať se ti splní všechny sny! – čínská kletba 

A tam niekde to začalo.

Aby som sa však dostal oblúkom k tomu o čo mi ide. Teda k sľubom, ktoré vždy splním /lož č. 3./ Bolo docela ( je to čechizmus, ja viem, nerýp ) zrejmé, že časom si na seba upletiem bič a že svoje predsavzatia plním, /lož č. 4./ sľúbil som, že o nej niečo napíšem. Nie je to však, tak jednoduché, ako som čakal. Háčik je v tom, že som chcel aby všetko to, čo o nej napíšem bolo pravdivé. /lož v lži č. 5./

Tento článok už mal teda mnoho začiatkov, z väčšiny však vzniklo niečo úplne iné. /lož č. 6./  Neviem prečo. /lož č. 7./

A nie, že by mi to pripomínala, /lož č. 8./ ale už som sa nemohol dlhšie vykrúcať, tak som sa do toho seriózne pustil. Ja viem, že si to takto nepredstavovala, ale to už nebolo v našej dohode.

Aj toto je ona.

Má skoro toľko rokov, ako som vôbec nepredpokladal. O ostatné faktografické údaje sa radšej nepodelím, čo ak by ste ju náhodou spoznali alebo nespoznali, čo by bolo nakoniec ešte horšie. Každopádne, ak by sme sa zúčastnili nejakej tej súťaže, kde musíte odpovedať na otázky o tom druhom, tak určite vyhráme, pretože toľko nepotrebných vecí, ktoré o sebe vieme je niekedy na uzúfanie. Že sa poznáme o tom niet pochýb.

Ako by som ju teda opísal? Neverili by ste, aký to je problém o niekom niečo napísať, ak to má byť pravda, aby ste ho zároveň neurazili a aby z toho nakoniec vzišlo, že je vlastne strašne super, ako o sebe sama hovorí. Problémom je, že je to pravda. Ja by som to síce tak neformuloval, ale jak je libo. Je super, ale nikdy by som jej to takto nepovedal, /lož č. 9./ na to treba aspoň rozvitú vetu a pár adjektív.

Na to, že je taká super je však aj drzá a uštipačná, nie však taká, ktorá by si radšej usekla ruku, ako by vám dala za pravdu. Niekedy  pozabudne na heliocentrizmus, ale som schopný potlačiť svoje neskonalé /lož č. 10./ fyzikálne prednosti.

Odkedy ju poznám, tak si zvyknem uvedomiť, že mávam na tvári taký divný nepríčetne usmievavý výraz, rozhodne je to neprehliadnuteľné. Každodenne ma rozosmieva  a vie byť veľmi presvedčivá, veď má predsa prsia. A môže byť na seba hrdá, teda nielen kvôli tým prsiam. Môže byť hrdá, pretože dokáže inšpirovať ľudí okolo seba. Inšpirovala aj mňa, čo mi teda úplne stačí. I vďaka nej čítate, práve to čo čítate.

A potom sú tu jej výstrednosti a úchylky, na ktorých si budujeme vzťah. Ktoré patria len nám dvom. Má rada studenú kávu, nutellové hoblinky a ku všetkému pije veľa vody aj k polievke. No neobdivujte takého človeka. A rozčuľuje ju, keď jej ujedám z taniera, práve preto, to tak rád robím. Rozhorčene na mňa hľadí, a ja viem, /lož č. 11./ že to nemyslí vážne. Tiež nemá rada absurdnú drámu, ktorú ja tak zbožňujem a ona nenávidí, hoci je jej najlepším tvorcom.

Je to proste taký malý inšpiratívny a briskný Horenoštek, aby z nej však nebol Horenos, radšej skončím a vôbec nie preto, lebo neviem, /lož č. 12./ ako pokračovať ďalej.

PS: Určite by vás však zaujímalo, čo by chcela prepašovať americkému atašé. Opýtajte sa jej na to, keď ju stretnete.

PSS: A keď ju stretnem ja, tak vám o nej poviem viac.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––----------

No, a teraz už vážne. Mám zlý pocit, že neviem napísať, čo chcem, resp. ako si to predstavujem. Chcel som napísať niečo jednoznačne pekné, nelavírovať medzi vetami, nehľadať voľné miesto pre interpretácie. Nepodarilo sa mi to. A preto sa ospravedlňujem.

                                                                                                                                                                Klamársky Klamár